20. Corona virus (na ľahšiu nôtu)
20. Corona virus (na ľahšiu nôtu)
Milí moji čitatelia, nedá mi to a musím aj ja zareagovať na túto medializovanú aktuálnu tému, ktorou je Corona vírus.
Na začiatok by som začala tým, že na Slovensku sa po prvom potvrdenom prípade zatvárajú školy, univerzity (tá moja nie), študenti lekárskej fakulty majú zakázané sa dostaviť na cvičenia s teplotou či inými zdravotnými problémami, rušia sa súťaže, sústredenia, odporúča sa necestovať, nenavštevovať úradníkov, lekárovi iba telefonovať a nakúpiť si zásoby na dva týždne dopredu, keby náhodou vírus sadol aj na vás a vy by ste nemali po ruke žltý gumený skafander aby ste mohli zájsť do obchodu.
V Španielsku máme momentálne potvrdených 673 prípadov. Zajtra idem na zápočet z plesní a vírusov (aká náhoda). Je pravda, že zohnať dezinfekčný prostriedok na ruky keď som šla minulý týždeň domov na víkend bolo nemožné, no inak som nezaregistrovala žiadne mimoriadne opatrenia. Zo školy mi došiel mail s aktuálnymi informáciami a že si mám umývať ruky. A že nám nedovolia presunúť zápočet z dôvodu pochodu za feminizmus.
Zato zo Slovenska mi od ministerstva zdravotníctva prišli už štyri smsky ktoré ma informovali o mimoriadnej situácii a že pri problémoch mám kontaktovať lekára TELEFONICKY (áno, aj v správach je to veľkým písmom). Pretože lekár na diaľku zhodnotí môj aktuálny stav a nebodaj aj urobí test.
Môj skromný subjektívny názor, ktorým snáď nikoho neurazím je, že jedna strana to preháňa až príliž a druhá možno neberie až tak vážne ako by mala.
Keď som prišla prvý krát do Španielska, prvý krát po sto rokoch vytopilo Murciu. Dvakrát. Keď odchádzam zo Slovenska, nastávajú klimatické zmeny (ako to nazvala moja mamka) – rozumej, ak ste zaznamenali zopár snehových búrok z ničoho nič v posledných mesiacoch, boli to dni keď som prichádzala alebo odchádzala zo Slovenska. Ale svetová pandémia je už naozaj veľa. V roku, keď sa mi konečne podarilo presvedčiť svoju drahú polovičku aby so mnou niekam v lete šla, sa možno nikam ani nedostaneme.
Momentálne dúfam, že sa na veľkú noc dostanem domov, a neskôr naspäť do Španielska. Aby ste si nemysleli že preháňam, moje obavy pochádzajú z faktu, že mojej kamarátke zrušili na veľkú noc let z Mallorky do Viedne. Síce si kúpila let na ďalší deň do Bratislavy, no stále mám isté obavy.
Dnes sa ku mne tak isto dostal aj rozsiahly článok s katastrofickými predpoveďami a presnými matematickými výpočtami ako bude priebeh tohto nepríjemného vírusu prebiehať. Ešte že zdravotníkom všeobecne matematika veľmi nejde a čo sa týka živého organizmu, nedá sa vypočítať takmer nič.
Pravdepodobne do veľkej noci nebude vírus dávno zabudnutý, no pevne verím a dúfam, že čoskoro dosiahneme vrchol a pomaly to začne klesať a čísla vyliečených začnú prevyšovať čísla nových nakazených.
Moji drahí čitatelia, prajem vám silnú imunitu, zdravý rozum a veľa úspechov na zápočtoch (lebo už zasa je to obdobie).
,,Dnes, je čas začať pracovať na tom, aby sme sa nedotýkali svojej tváre“ (ako povedala sympatická pani z Californie pár sekúnd pred tým, ako si olízala palec aby otočila stranu svojho prejavu) a umývajte si ruky!
PS: včera – dňa 7 marca 2020 sa Luxor vrátil ku mne po Vianočných prázdninách od svojich krstných mamiek (všetci by sme chceli také dlhé Vianočné prázdniny) a 3. apríla ide na Mallorcu, do svojho nového, trvalého domova. Kto by to bol povedal v ten deň, keď som ho prvý krát zbadala a doniesla do svojej malej izbičky v igelitovom sáčku, že sa toľko nacestuje a nakoniec bude žiť na Mallorce.
PS2: Musím sa s vami ešte podeliť o jednu zvláštnosť, keď som sa tentokrát vrátila do Španielska (5ty krát) nedošiel na mňa emotional breakdown. Samozrejme mi bolo smutno pri lúčení, no zatiaľ som neupadla do typickej melanchólie (možno to bude súvisieť s tým, že som na to nemala čas kvôli škole a zápočtom). Každopádne, je to pokrok. A verím, že ak sa rozhodnete aj vy pre túto skúsenosť akou je Erasmus, aj vy si zvyknete (takže sa nebojte a smelo do toho!).
Vaša Radka