4. Deň tretí
4. Deň tretí
Dnes nás čakajú prvé prednášky! Ktoré sa nám hneď prekrývajú. Španieli majú vymyslené samé skvelé veci! Napríklad to, že rozvrh prednášok sa každý týždeň mení. Že prednášky sú od 8,30 – 11,30 pre všetky ročníky. Alebo to, že cviká sú vždy v tom istom čase – od 12-15 a prvé dva ročníky majú cviká celý semester v tom istom dni a a čase (napríklad mikrobiológia vždy v pondelok o 12stej), no od tretieho ročníka nastáva zmena – každý predmet majú dva týždne každý deň (napríklad farmakológia každý deň od 12-15 od 20 septembra do októbra)... A tak teraz nastáva situácia, že my máme zapísané predmety z druhého aj tretieho ročníka. A čo teraz? Máme to riešiť individuálne s vyučujúcimi. A vyberať si menšie zlo.
Hneď prvú dilemu za nás vyriešilo neskoré vstávanie a automat na lístky na električku – pri tom sa zastavím. Jednorázový lístok na električku stojí 1,4€. Automat berie karty, papierové peniaze aj mince. Keď sa mu chce. Ak mu hodíte príliš veľa mincí – jednoducho vám to vypľuje naspäť. Ak mu dáte škaredú 10€ bankovku, vypľuje ju naspäť. Ako vyzerá taká škaredá bankovka? To vie len on. ON si totižto vyberá. Ak mu dáte 2€, s ktorou nie je spokojný, vypľuje ju. A to kľudne aj viackrát. A teraz si to prejdeme v praxi. Vidíte, že sa blíži električka. Rýchlo hádžete všetko čo máte (aj čo nemáte). Už to vyzerá, že to stihnete. A v tom vám všetky mince vráti naspäť. Za vami samozrejme stojí pár nespokojných študentov, ktorí vďaka týmto rozmarom týchto zelených automatov (a vašim škaredým peniazom) budú meškať.
Ale späť k téme. Vďaka týmto menším zdržaniam prichádzame do školy akurát na tretiacku prednášku, ktorá kryje dve druhácke. Problem solved. Na nej sa dozvedáme samé dobré správy – napríklad to, že ak nespravíme testy z prvého semestra, do druhého nebudeme môcť nastúpiť. To je fajn, hlavne keď už teraz viete, že nebudete stíhať ani tie prednášky, pretože musíte byť na dvoch miestach naraz.
Hľadáme na internete Hermionin časovrat, no márne.
A k prednáškam – sú v španielčine. Totižto, erazmáci tu nemajú svoju vlastnú skupinku, ale všetci sme hodení medzi domácich študentov (predstavte si, ako by to asi vyzeralo, keby dali zahraničných študentov ku nám, slovákom). Evidentne študujeme odbor, v ktorom veľa ľudí na erazmus nechodí. Na prvom stretnutí erazmákov nás bolo okolo 500 (z toho asi 80% boli taliani). Z toho veterinárov je okolo tridsať.
Po prednáške ideme vybavovať zápis na univerzitu. V červenej plechovej krabičke si vďaka karte, ktorú sme dostali rezervujeme stretnutie na veterinárskom sektretariáte. Nakoniec sa nenápadne votrieme do kancelárie a predbiehame čakajúcich nespokojníkov. Už len zaplatiť poistenie, doniesť papier naspäť a budeme oficiálne študenti. A potom si môžeme vybaviť aj mesačník. A všetko ostatné.
Večer, po nákupoch, z ktorých chodíme stále ako keby sme išli na dva týždne na chatu, nám dochádza mail, že po tom jednom náročnom dni máme následujúci deň rektorské voľno, z dôvodu zhoršených klimatických podmienok. Smejeme sa. Teda, pilne študujeme.
Radka