6. Deň po tom
6. Deň po tom
Po troch dňoch zavretých v byte sa konečne dostávame na čerstvý vzduch. Ideme sa prejsť do mesta. Berieme si pekné šaty, kabelky a ideme na to. Ako prvú navštevujeme Plaza de santo Domingo, na ktorej nachádzame okrem obrovského stromu uprostred námestia aj desiatky červeno bielych kvetináčov, v ktorých sú zasadené muškáty. Je to naozaj krásny pohľad (a miesto na fotky).
Ideme ďalej a po chvíľke prichádzame k majestátnej Catedral de Murcia. Obzeráme (a fotíme) si ju z každej strany a naozaj je krásna. Vchádzame aj dnu. Prekvapuje ma jej vnútorná teplota, totižto väčšinou, keď vôjdete do nejakej katedrály, alebo kostola, tak vnútro je chladné, až vás občas zamrazí, no tu bola teplota príjemná, čo ešte viac to upevnilo príjemný pocit z celej pamiatky. Prešli sme si ju celú dookola a pokračovali sme ďalej.
Mestečko Murcia je plné úzkych útulných uličiek, a ľudí všetkých farieb (pletí, oblečenia aj vlasov). Na nebi je len pár maličkých mráčikov a my sa konečne cítime ako v Španielsku. Dokonca mi začína byť v bielych letných šatách (ktoré som ukradla mamke pred cestou) celkom teplo.
Po chvíľke si ideme dopriať niečo sladké, a utvrdzujeme sa v tom, že od ďalšieho týždňa už začneme naozaj cvičiť. Nachádzame cukrárničku pred Catedral de Murcia. Predstavte si, že ak si doprajete maškrtu vonku na terase, ceny sú v priemere o 30 centov drahšie, ako keby sme si ju dopriali vo vnútri. No to nás neodrádza (a ani zvyšných hostí). Moja kolegyňa si dáva sladkosladké čokoládové kombo a ja som si povedala, že je čas ochutnať pravú španielsku pochúťku – churros.
Churros sú vyprážané tyčinky z cesta podobného našim šiškám alebo pyrôžkom a servírujú sa horúce – čerstvo vybrané z fritézy. Každého človeka napadne, že k vyprážanému mastnému pokrmu je dobré si dopriať niečo horúce. Radku to napadne až potom, ako si objedná chocolate granizado (čokoládu, do ktorej je zamiešané mlieko zmrazené na teplotu -2°C). Napriek tejto nezrovnalosti si kulinársky zážitok užívam (už som s churros porušila aj bezlepkovú diétu, tak keď mi má byť zle, tak aspoň poriadne).
Ďalej už nevieme kam ísť, tak sa vyberáme kam nás nohy zavedú. A čuduj sa svete, zaviedli nás do obchodu. Obchod sa volal Ale-hop a jeho značkou je krava. Ideálny obchod pre veterinárky! A je to obchod poviem vám! S peknými vecami, dobrými cenami. A nafukovacím plameniakom za 10€, ktorého sme ale nekúpili (zatiaľ). V polovici obchodu nám predavačka podáva košík lebo vidí, že už máme plné náruče vecí. A my si ho berieme a tým, že máme zrazu voľné ruky dohadzujeme ďalšie veci. Majú to vymyslené lišiaci jedny!
Po istom čase odchádzame o pár eur ľahšie, ale štastné a spokojné. V mojom prípade už aj s nejakými vianočnými darčekmi (ako to mám vo zvyku).
A kúpili sme si aj užitočné veci (napríklad také gumené šľapky, neverili by ste aké sú super keď nemáte v byte koberce a podlaha je nonstop špinavá aj keď ju umývate).
Ako tak kráčame smerom domov (potom, čo som sa dohádala s navigáciou kam vlastne mám ísť) ešte zabáčame do uličky, pretože sa nám zdá, že by tam mohol byť pekný výhľad. Z pekného výhľadu nič nie je, no stretávame sa s našou ďalšou kolegyňou, ktorá sa rozhodla študovať v Murcii.
,,Nuž, svet je malý a o náhody tu nie je núdza“ (skrytý odkaz na rozprávku Lotrando a Zubejda).
Ešte si dávame jednu pauzu po ceste a na Plaza circular (áno, je to veľký kruhový objazd) si dávame biele vínko (teda moja kolegyňa si dáva, ja ochutnávam a konštatujem, že som ešte stále nedozrela na tento nápoj) a dvakrát krokety. Zisťujeme, že dos croquetas znamená že ozaj nám doniesli iba dva kusy.
Ale napriek posmeškom zo strany čašníčky aj kuchára si dve krokety a jedno víno vychutnávame.
Opäť sa začína blýskať v diaľke, tak sa poberáme domov.
Blízko pri našom bloku je nemocnica a v jej areáli sú okrem iného ubytované aj mačky. Tak sa nenápadne vkrádame do areálu, máme pauzu na socializáciu s mačkami a prichádzame domov.
Ďalší deň v Murcii je za nami.
Radka