Keď sa láska skryje
Keď sa láska skryje
Ak by sa ma niekto spýtal, aká je moja obľúbená téma o ktorej zvyknem písať, tak by to rozhodne bola láska (hádajte o čom bola moja sočka?). A keďže som už Valentín prešvihla, tak som sa rozhodla napísať náhradný článok o láske. A nebude sa týkať toho, aká je láska krásna, čarovná a zmysluplná (aj keď dúfam, že o tom viete). Rozhodla som sa zamerať na to, ako hľadať lásku, keď sa nám skryje, či zahalí za závoj každodennosti.
Po istej dobe, sa nám veci, ktoré pre nás boli kedysi zázračné a motýliky-v-bruchu-vyvolávajúce prestanú zdať také zaujímavé a začneme ich brať ako samozrejmosť. Berieme ako samozrejmosť vetu: „Dobrú noc“, aj keď v skutočnosti si naozaj prajeme, aby sa tá osôbka, ktorej to prajeme dobre vyspala a snívala len o pekných veciach. Veta „Ľúbim ťa“ sa zmenila z najhlbšieho vyznania na každodenné zakončenie rozhovoru (alebo zmizla úplne). Po čase, keď Vám láska začne chýbať, začnete ju hľadať. Prečo ju nevidíte tak ako pred tým? Kam sa skryla?
Kam sa zvykne skrývať taká láska... do paplóna, ktorým Vás prikryje, aby Vám nebola zima. Do božteku na rozlúčenie, alebo privítanie. Do objatia, keď sme smutní. Do prepletených prstov rúk. Do vety: „Dávaj na seba pozor“, či otázky „Je všetko v poriadku?“, „Nie je ti zima?“. Do starostlivého pohľadu, keď vás niečo bolí. Do úsmevu, ktorý Vám ešte stále dokáže podlomiť kolená a prehovoriť na dennú dávku Top Gearu, či Gilmorových dievčat... Do napomenutia, nech nejete ten koláč s grilovaným syrom, pretože Vám pravdepodobne bude zle... a v následnom čajíku doneseného do postele, keď Vám je zle.
Niektorí ľudia tvrdia, že láska časom vyprchá. Že zmizne. Niektorí takých ľudí volajú realisti. Ja ich volám pesimisti. Ozajstná láska nikdy nezmizne. Ako to viem? Myslíte si, že niekedy prestanete ľúbiť svojich priateľov? Svoju rodinu? Môžete sa na nich zlostiť, hádať sa s nimi, ale nikdy ich neprestanete ľúbiť. Môžte sa pohádať a povedať, že už sa s nimi nikdy nebudete rozprávať no viete, že ak by sa stalo niečo vážne, tak by ste im pomohli tak, ako by oni pomohli v každej situácii Vám.
Aj keď sa Vám niekedy môže zdať, že Vám láska zmizla, alebo sa niekam skryla, ona tam ešte stále je. Možno síce zmenila svoju formu, ale to neznamená, že prestala existovať. Aj keď je nebo zamračené, stále veríme, že hviezdy sú tam. Nezahadzujte svoju lásku ak nemusíte. A ak trpíte akútnym nedostatkom vitamínu láska, povedzte to Vašim milovaným. Možno si ani neuvedomujú, že vás o tento dôležitý vitamín oberajú. A keď to zistia, iste Vám radi dokážu, že ste v ich srdci nenahraditeľnou súčasťou.
Milí moji zamilovaní ľudkovia. Prajem Vám čo najviac lásky - od vašich priateľov, rodičov, súrodencov, starých rodičov, partnerov... prajem Vám, aby ste toľko lásky, koľko dostanete aj vy rozdali (a ak sa dá tak aj viac). Prajem Vám, aby si ste si čo naviac potvrdili pozitívnu mienku o láske (a ak máte nejakú negatívnu, tak nech sa jej čo najrýchlejšie zbavíte). Prajem Vám, aby ste nikdy nemali pocit, že sa Vám láska stratila, a ak sa aj náhodou stane, že sa tak cítiť budete, tak nech ju zasa rýchlo nájdete. Prajem Vám, veľa láskových radostí a málo láskových starostí (teraz to už vyzerá ako by som si spravila z Valentína Vianoce... ale nemyslím si, že je zlé oslavovať lásku. Aj keď, mali by sme ju oslavovať každý deň, nie len jeden deň v roku).
A tak, nech už robíte čokoľvek, vezmite do ruky svoj smartfón, mobil, holuba, ceruzku a papier (alebo sa proste a jednoducho len otočte) a dajte vašim blízkym najavo to, že ich ľúbite a že sú pre Vás dôležití a nenahraditeľní. Nech už budú mať hocijakú náladu, takýto čin ich určite rozveselí. Každému dobre padne vedieť, že je milovaný, chcený a potrebný.
Radka
-
(xy, 17. 2. 2016 23:27)