Kto vlastne som?
Kto vlastne som?
Nedávno mi jedna z mojich najlepších kamarátok napísala: "Radka, ja neviem kto som.".
Po pár dňoch som si konečne našla čas na rozobratie tejto témy (miesto toho, aby som sa učila slovenčinu, ach, beda mi!). Samozrejme, že viem kto je moja kamarátka. Ale ako by som odpovedala sebe, ak by ma trápila tá istá otázka: "Kto vlastne som?".
Poďme si spraviť schému toho, na čo som doteraz prišla:
1. Biologická podstata človeka
Začnime tou jednoduchšou časťou.
Kto som? Som živý tvor. Tvor schopný racionálne uvažovať, učiť sa nové veci (aj tie nepodstatné), uznávať hodnoty a sám sa rozhodovať. Ak som živý tvor, tak biológia mi prikazuje plniť tri základné funkcie: mať detičky (rozmnožovať sa), papať (vyživovať sa) a keď mi bude zima, prikryť sa (vzťah s okolím). Tieto funkcie možno plním (až na tú s detičkami, na ne som ešte mladá), ale ani z ďaleka nevystihujú to, kto som.
2. Formovanie
a) Prostredím
Ak budeme postupovať hlbšie do podstaty človeka, narazíme na naše správanie sa.
Čím je také správanie sa podmienené? Nuž, veľmi veľký podiel na našom správaní majú ľudia v našom okolí. (Len si spomeňte od koho ste sa naučili nadávať ak sa Vám niečo nepodarí).
Každý jeden človek, ktorého v živote stretneme nám niečo dá. Či už niečo dobré alebo zlé. Skúste jeden deň sledovať svoje správanie. Všimli ste si, že ak s niečím nesúhlasíte, krčíte čelo rovnako ako vaša kamarátka? Alebo ste sa pristihli klopkajúc prstom o stôl tak, ako to robí váš priateľ keď je nervózny? Áno, je to tak. Všetci nosíme v sebe niečo z niekoho iného.
Často počúvam o tom, že niekto nechce byť ako niekto z jeho rodiny, nechce opakovať jeho chyby. Bojí sa toho, že keďže je to niekto, s kým trávi najviac času, stane sa z neho časom presná kópia danej osoby. Ale nemusíte sa báť, pretože práve na ochranu slúži:
b) Osobné formovanie sa
Keď už spomínam to formovanie sa, tak musím spomenúť aj osobné formovanie sa. To je také to formovanie, keď sa pristihnete, že zasa plačete kvôli tomu, že vám niekto niečo povedal a vy si poviete: "Tak a dosť. Už nebudem plakať. Nezáleží mi na tom, čo ten dotyčný povedal.". Samozrejme, záleží len a len na vás a vašej vôli, či to aj dodržíte alebo nie.
3. Originálne čaro
A sme tu. Tretí bod našej podstaty je ten, na ktorého písanie sa najviac teším no zároveň sa aj bojím, že sa nebudem vedieť vyjadriť tak, ako by som chcela.
Okrem toho, čo sme si vzali z nášho okolia je tu niečo, čo je typické len pre nás. Niektorí možno povedia, že sú to skúsenosti z minulého života, niektorí zasa že je to zakorenené v našej duši a niektorí so mnou nebudú vôbec súhlasiť že niečo také existuje. Ale stretli ste sa niekedy už s niekym kto na vás pôsobí staro, napriek tomu, že je mladý? Nemyslím že staro vyzerá, ani že sa tak správa, proste z neho vyžaruje taký ten pokoj a múdrosť, ktorý by ste očakávali od babičky, ktorá má už skoro celý život za sebou.
Podľa mňa má každý svoj osobný (nazvem to) dar, ktorý je charakteristický len a len pre neho. Napríklad jedna z mojich kamarátok je veľmi dôsledná v robení všetkého. Vždy sa všetko snaží robiť čo najlepšie ako vie a dokonca ešte lepšie (a čuduj sa svete, tej potvorke to ide. Aj ja by som chcela byť taká húževnatá, aby som sa neustále snažila prekonávať sa). Alebo ďalšia moja kamarátka je už od malička "narodená do sveta dospelých". Myslím to v tom zmysle, že odkedy ju poznám (a to už sú nejaké tie roky) vždy bola z nás tá najracionálnejšia, tá ktorá sa z nás dala najmenej poblázniť upírmi. A napríklad presne tá kamarátka, ktorá mi napísala má neuveriteľne skvelú schopnosť počúvať, porozumieť a poradiť. Proste a jednoducho je to rodená psychologička (závidím).
Naším problémom však je, že veľakrát toto čaro sami na sebe nevidíme a potom sa začíname cítiť menejcenní. Ale verte mi, každý človek nejaké to čaro má. A ak o ňom neviete, skúste sa spýtať svojich priateľov. Tí Vám istotne vymenujú hneď celý zoznam toho, čo je na vás jedinečné a nezameniteľné, čo tvorí vaše osobné čaro, kým vlastne ste.
Radka