O štatistike a pravdepodobnosti
O štatistike a pravdepodobnosti
Už len ak ste si otvorili tento článok, máte môj obdiv. Čudovala som sa samej sebe, keď som sa rozhodla pre takýto názov. Som si istá, že štatistík, pravdepodobností a podobných pojmov máte zo školy dosť. Ale keďže som to ja, tak som sa rozhodla nájsť pre tieto výrazy aj (aspoň pre mňa) zaujímavejší význam.
Predpovede máme všade okolo seba. Tak napríklad - Radka ide k lekárovi. Ten jej zistí ťažkú chorobu a povie jej, že má 20%-nú šancu na uzdravenie sa. Radka si povie, že to nie je žiadna sláva, ale aspoň má svoju milujúcu polovičku. Nato jej však niekto povie, že väčšina vzťahov aj tak dlho nevydrží. Nevadí. Radka si povie, že si aspoň užije šoférovanie domov. Ale, na cestách tiež vyhasne mnoho životov. Keď sa dostane domov, povie si, že si aspoň vylepší náladu svojim obľúbeným jedlom - pečenou rybou. Aha. Čože to máme v tej rybke? Kostičky? Koľko pacientov prichádza na pohotovosť so zapichnutou kostičkou v krku? Tak si aspoň spravíme romantický víkend. Na tom by sa nemalo pokaziť nič... ibaže by sme mali o deväť mesiacov podobný víkend v trojici.
A mohla by som pokračovať ďalej a ďalej. Existuje nekonečne veľa vecí ktoré by sa mohli stať, ktoré sa pravdepodobne stanú alebo ktoré sa "zaručene stanú" aspoň raz v živote. A viete čo? Nie. Rozhodla som sa, že vybočím z priemeru. Rozhodla som sa, že nepodporím podobné štatistiky. A viem, že nie som sama. Existujú ľudia, ktorí z týchto štatistík vybočujú. A viete čo s tým taká štatistika (alebo lepšie povedané ľudia, ktorí tú štatistiku robia) urobí? Nič, bude sa tváriť, ako by ste neexistovali a bude pokračovať ďalej v svojom nezmyselnom kalkulovaní.
Keď som si raz našla osôbku, s ktorou mi je dobre, tak snáď si nepoviem, že aj tak nič z toho, však aj tak je pravdepodobnosť že sa rozídeme po x rokoch. Budem sa snažiť, aby to vydržalo čo najdlhšie, alebo nie? Neprestanem šoférovať len pre to, lebo každý šofér má za život priemerne tri autonehody. To predsa znamená že nemusím mať žiadnu, alebo ich môžem mať aj 10 (fu, dúfam že až toľko nie). Nebudem sedieť doma za počítačom, keď mám možnosť byť s tými, ktorých ľúbim a s ktorými rada trávim čas, aj keď je pravdepodobné, že keď je vonku ľad tak spadnem a zlomím si nohu.
Nevzdávajte sa a nikdy sa nenechajte ovplyvniť ak Vám hocikto povie, že niečo nemôžete, alebo že sa niečo nedá. Ak sa čosi stalo niekomu z Vášho okolia, to neznamená, že sa to stane aj Vám (jedine ak by ste chceli). Nevzdávajte sa, ani keď spadnete. Aj keď skončíte na zemi, zistíte že môžete vstať. Síce s odretou bradou, či lakťom, ale vstanete a idete ďalej. A tento pocit - že nech sa stane čokoľvek, viete, že dokážete vstať - Vás urobí ešte silnejšími než ste. A Vy ste, to mi verte.
Okrem toho, nikdy nie ste sami. Vždy, keď to budete potrebovať, budete mať na blízku niekoho, kto Vám pomôže vstať. A presne túto osôbku si vážte. Takých veľa nie je.
A nebojte sa byť aj Vy tou osôbkou, ktorá niekomu pomôže vstať. Niekto potrebuje pomoci viac, iný menej. A ak máte tú možnosť - pomôcť niekomu - spravte to. Uvidíte, že nielen potešíte tú osôbku, ktorej pomôžete, ale aj vy budete mať zo seba oveľa lepší pocit a Váš deň bude krajší.
Radka
PS: Musím sa s Vami podeliť o jednu radu, ktorú som sa dozvedela od jednej mojej kamarátky a perfektne sa hodí k tomuto zamrznutému počasiu - Aby ste sa nešmykli na ľade, choďte ako tučniačik.
PS2: Ak náhodou pôjdete s nejakou dobrou kamarátkou/om a pridáte ku každému tučniačikovskému kroku slovo "ŤAP" tak sa ešte aj zahrejete tým, že sa na sebe pekne pobavíte :)